Čo umrela babička, nedávam tenisu všetko, priznal vo spovedi burič Kyrgios

Jeho kariéra je kontrastom medzi tým, čo by mohol dokázať – a čo mu jeho spupná povaha dovolí. Bol juniorskú svetovou jednotkou, má nadanie na tituly z grandslamov aj pozíciu vo svetovej desiatke, ale v skutočnosti bol na rebríčku najvyššie trinásty a na “major” došiel najďalej do štvrťfinále.

Iste, Kyrgios je stále ešte len 22 rokov . Má dosť času na to, aby toho ešte veľa vyhral. Sám ale tuší, že s jeho prístupom to nebude jednoduché.

“Nie som taký profesionál, akého tenis potrebuje,” tvrdí vo svojej spovedi na webe PlayersVoice.

“Normálny život vediem, len keď som doma.Trávim čas s rodinou, hraju Call of Duty s kamarátmi, som dieťa ako každý iný, “opisuje. “Lenže je to taky čas, kedy sa čaká, že budem trénovať, chodiť do posilňovne a pracovať na mentálnym aspektu mojej hry.”

Túžba drieť na sebe a dostať sa až na úplný vrchol však Kyrgios chýba.

tenis? Len triafa loptu cez sieť

Naplno si to uvedomil pred dvoma rokmi. Vtedy mu umrela babička Julianah, ku ktorej mal úzky vzťah. Netrávil s ňou však toľko času, koľko by si predstavoval – a viní z toho práve tenis. “Stále ma to trápi,” priznal. “Úprimne?Od tej doby, čo umrela, som tenisu nedával toľko, koľko by som mal. ”

Po jej smrti si nechal spolu s bratom vytetovať číslicu 74, teda vek, kedy babička zomrela. “Zakaždým ma bolí, keď sa na to pozriem. Spomínam na tie skvelé časy a uvedomím si, ako veľmi mi chýba. Tá bolesť tam stále je. ”

V tých chvíľach si najviac uvedomuje, že tenis nie je na svete to najdôležitejšie. “Je to len hra. Triafa loptu cez sieť. ”

Eufória, ktorú zažil pri prvých skúsenostiach na okruhu, už ho opustila. Poučil sa. Keď tento rok zomrel jeho dedko, z pár turnajov sa odhlásil.Potreboval byť doma.

Keď mám správne nastavenú hlavu, som neporaziteľný

To však neznamená, že by pre neho tenis neznamenal nič. Naopak! “Milujem výhry. Či už ide o šach, Call of Duty alebo tenis, neznášam porážky a rozhnevám sa – ako ste si už možno všimli – keď cítim, že nenapĺňa svoj potenciál. ”

Práve tým Kyrgios, ktorý sa budúci víkend predstaví na Laver Cupu v Prahe, divákov najviac dráždi. Často sa na kurte hnevá, háda sa s rozhodcami, neštíti sa uraziť divákov ani súpera. Niektoré zápasy dokáže odchodit, to keď v sebe nenájde dostatočnú motiváciu.Menej atraktívny bitky na menších kurtoch ho nevybudí, to v zápasoch proti najlepším zo seba dostane maximum.

Však tiež s členmi Veľkej päťky (Djokovič, Federer, Nadal, Wawrinka, Murray) má zápornú bilanciu len s Murrayom, čo je ohromujúci bilancie. Tento rok dokázal dvakrát v krátkom čase po sebe poraziť Djokoviča, v Cincinnati zase zastavil Nadala. “Keď mám správne nastavenú hlavu, som neporaziteľný,” tvrdí sebavedome.

Uvedomuje si však, že takýto prístup nie je najlepšia. Keď v 1. kole US Open prehral s krajanom Millman, kajal sa: “Nie som dosť dobrý pre svojho kouča (Sebastian Grosjean). Zaslúži si niekoho lepšieho. ”

Že som arogantný a neúctivý?To sa ani nepribližuje pravde

Kyrgios priznáva, že tenis nemiluje a radšej má basketbal, v ktorom mal slušne rozbehnutú kariéru, než sa v 14 rokoch rozhodol pre tenis. Posťažoval sa tiež, ako ho tenis pripravil o všetky súkromie, na ktorom si pritom zakladá.

Ako ťažko sa mu o sebe číta, že je “arogantný a neúctivý”. “Nič z toho sa pravde ani nepribližuje. Každý, kto so mnou strávil nejaký čas, by vám povedal to isté, “tvrdí Kyrgios.

Napriek všetkému, čo mu na tenisovom živote vadí, je odhodlaný ďalej zvádzať boj medzi údelom profesionálneho športovca a túžbou po normálnom živote .Dúfa, že sa mu podarí čoskoro vyliečiť zranenú bedro a rameno a nadviaže na podarené výsledky, ktorých (nielen) tento rok dosiahol.

Ak spolu s telom vylieči aj myseľ, môže ešte dokázať veľké veci.