Závod bez predbiehania vyhral Hamilton. Räikkönenova stíhačka nestačila

Výhra v sobotňajšej kvalifikácii, skvelý štart a preteky bez chýb. Lewis Hamilton naplnil všetko, čo jazdec formuly 1 potrebuje na maďarskom Hungaroringu k víťazstvu. Rýchli jazdci Lotusu sledovali celý závod iba zadné krídlo jeho McLarenu. Druhú priečku vybojoval po súboji s tímovým kolegom Kimi Räikkönen.

Očakávané búrky zamočila maďarský Hungaroring iba v nedeľu ráno, do obedu povrch dráhy vyschnutý a fanúšikom motoršportu hrozila ďalšia maďarská nuda. Tá sa našťastie naplnila len čiastočne, hoci v súbojoch o bodované priečky nebol k  videniu jediný predchádzacie manéver.

Lewis Hamilton nebol po väčšinu veľké ceny najlepším jazdcom na trati, nemal očakávanú rýchlostné prevahu nad súpermi. Jeho tím McLaren však preteky takticky ustál, neurobil žiadnu chybu a výkonnejšie vozy neboli jazdcom Lotusu nič platné.

Britskej stajni pomohlo, že na kľukatí Hungaroringu sa predbiehať nedá, hoci Romain Grosjean a pred cieľom Kimi Räikkönen boli na bicykel rýchlejší o takmer sekundu, pred nečakane určite idúceho Brita sa dostať nedokázali. Nevyšlo im to ani pri zastávkach v boxoch, Hamilton zatáčal do pit lane presne vtedy, kedy potreboval.

Hviezdou závodu bol však bezpochyby druhý Kimi Räikkönen, ktorý stál na štarte piaty, začínal ako šiesty,  ale v cieli oslavoval na stupňoch víťazov. Ohromil prostrednom úsekom závodu, ktorý zakončil desiatkou takmer kvalifikačných kôl a preskočil hneď tri súpera. Neuhol ani v prvej zákrute po prezutie pneumatík, kde sa dostal do súboja koleso na koleso s tímovým kolegom Grosjean.

V celkovom poradí však Fín stratil jednu priečku, keď sa pred neho vďaka 25bodovému zisku vrátil Lewis Hamilton. Ďalej vedie Fernando Alonso, ktorý stačil v Maďarsku len na piatu priečku. Jeho Ferrari na pomalom okruhu nesedelo a na vyššie umiestnenie pomýšľať nemohol. Taliansky tím sa v poradí Pohára konštruktérov prepadol za Lotus. Francúzi sa derú dopredu, na McLaren už strácajú len bod.

Druhý je v majstrovstvách sveta ďalej Mark Webber, jeho tímový kolega Sebastian Vettel je však už tesne za ním. Webber skončil v Maďarsku až ôsmy, hoci bol hviezdou štartu a posunul sa z jedenástej priečky po kvalifikácii hneď pred štyri súpera.

Závod absolútne nesadol jazdcom Mercedesu, desiate miesto Nika Rosberga bolo maximom. Michael Schumacher mal problémy s autom, motor mu zhasol už na štarte, začínal z boxov a deväť kôl pred cieľom pre neho preteky definitívne skončil, keď zaparkoval do garáže.

Indovia žiadajú ospravedlnenie, záhadná žena im pri začatí OH ukradla slávu

India sa tešila na svoj okamih slávy, zápasník sušil Kumar hrdo zdvihol vlajku, keď … Čo to? Do čela indickej výpravy, ktorá defilovala pri slávnostnom otvorení olympijských hier v Londýne, sa znenazdania vmáčkla neznáma žena v modrých nohaviciach a červenej blúzke. Ukradla nám našu veľkú chvíľu, hnevá sa Indovia a po  organizátoroch hier požadujú ospravedlnenie.

“Nemala tam čo robiť, bol to jasný prípad nežiaduceho vniknutia,” posťažoval si indickým médiám šéf olympijskej výpravy v Londýne. “Budeme to s organizátormi hier riešiť a žiadať ospravedlnenie. Šokovalo nás to. Náš tím bol vidieť desať sekúnd a všetku pozornosť na seba strhla táto dáma,” dodal pobúrene.
Neznáma žena bola o to viac vidieť, že indická výprava bola zladená do žlto-tmavomodré kombinácia,  pričom indické športovkyne mali na sebe výrazne žlté šaty. “Nevieme, kto to je a prečo mala dovolené pochodovať s nami. Pritom začiatku bolo len pre našich športovcov a funkcionárov,” hneval sa šéf misie.

Organizátorom vytkli indickí funkcionári nedostatky v  otázke bezpečnosti. “Šla vpredu, mala úplne odlišné šaty. Nemala ani identifikačnú kartu. Niekto si ju predsa musel všimnúť,” reagoval podpredseda Indického olympijského výboru Tarlochan Singh. Žena vyzerajúce ako Indka bola podľa tamojších médií postgraduálne študentka z Bangalúr.

Indiu reprezentuje na hrách v Londýne 83 športovcov, čo je najviac v histórii.

Bolo to 250 kilometrov stresu, povedal Vinokurov.

Keď ho vlani vynášali z lesa a noha mu plandala len na koži, málokto veril, že by sa vtedy tridsaťsedemročný cyklista ešte niekedy vrátil do pretekárskeho pelotónu. Alexander Vinokurov ale dokázal viac než to. Skoro presne o rok neskôr uchvátil olympijské zlato. “Teraz už môžem skončiť,” jasá kazašský veterán.

“Keď som k tomu miestu dochádzal, videl som Vinovo koleso visieť na strome,” popisoval pred rokom Roman Kreuziger strašidelnú príhodu z Tour de France. “Vedel som, že je zle. Nohou padol na kameň …”
Vinokurov by sa bez cudzej pomoci nikdy späť na ceste nevyškrábal, bezvládne nohu ťahal za sebou. Stehenná kosť mal prelomeniu na dve polky.
“Koniec,” mysleli si vtedy tímoví kolegovia, fanúšikovia aj on sám. Zotavenie z takého zranenia predsa trvá niekoľko mesiacov, navyše v tom veku … Do formy sa už nedostane, prorokovali mu.

Lenže Vino, ako sa mu v cyklistickom svete prezývajú, zase na to koleso sadol. Bolo mu 38 rokov, v kosti zapustenou kovovú doštičku, keď po dlhej a bolestivej rekonvalescencii začal znovu pretekať, aby viedol svoju formáciu Astana. Údajne kvôli bodom do svetového rebríčka, zrejme ho ale tiež motivovali vnútorné boje v tíme.
“Po toľkých nehodách bol návrat k cyklistike náročný. Stále som veril v nejaký dobrý výsledok a rodina ma celý čas podporovala,” vysvetľoval. “Aby som bol ale úprimný, po tohtoročnej Tour som na tom nebol dobre, a neveril som, že v Londýne môžem uspieť.”

Preteky s hromadným štartom sa však už od úvodu vyvíjal tak nečakane a divoko, že sa otvorila medailové šance skoro pre každého.
Nielen pre spurtery a superfavorita Cavendishu tlačeného britským “výberom snov”, ako ho pretekári premenovali, ale napríklad aj pre rýdze vrchaře.
“Moje deti mi vraveli: Oci, privezie medailu! Tak som im snáď dal pekný darček,” vyhlásil šťastný Vinokurov chvíľu potom, čo na londýnskom bulváru The Mall prešiel cieľovou bránou s piatimi kruhmi ako šampión.

“Bolo to 250 kilometrov stresu. Stále som čakal na okamih, kedy zaútočiť. V poslednom kole u Box Hill nebolo tempo príliš vysoké, takže keď som uvidel Španielmi Sáncheza a Valverdeho, išiel som s nimi,” popisoval, ako sa z jeho pohľadu vyvíjal najdlhšia olympijský závod histórie.
Britský vláčik na útok nereagoval, Nemci so svojím rýchlikom Greipelem taky zostali zarazenie. Chyba, Vinokurov a spol. znovu uvideli až v cieli.
“Chýbali im vysielačky,” všimol si Kazach, že sa súperovi nevyrovnali so zákazom rádiového spojenia. “Briti sa stále len starali o Cavendishu a nemali vysielačky, vďaka ktorým by zareagovali.”
V samotnom závere potom zopakoval svoj starý trik, ktorý mu priniesol už nejeden úspech. A vyšiel opäť dokonale.
Nečakal na zradný spurt, šesť kilometrov pred cieľom sa spolu s Kolumbijčanov Uránom odtrhol vedúci skupine, v ktorej šľapalo cez tridsať súperov, a mladého Juhoameričania potom na cieľovej rovinke s prehľadom odpáral.
“Dá sa povedať, že všetko v živote má dve strany. Nemám slov, prisahám,” oddychoval po dojazde. “Teraz už si viem predstaviť, že skončím.”